Deťúrence a netopierčatá, konečne som dočítala knihu Šepotání a mám tu pre vás recenziu. Zároveň sa ospravedlňujem vydavateľstvu ALBATROSMEDIA, ktoré mi knihu venovalo, za to zdržanie s recenziou ale kniha Mráz ma prekvapila svojou "hrubosťou" a tak som akosi nestíhala.
Anotácia v českom jazyku: Alyssa slyší šepotání květin a hmyzu, je to dar, který připravil o rozum
už její matku. Pocházejí totiž z rodiny Alice Liddelové, lépe známé
coby Alenky z říše divů, skutečné inspirace Lewise Carrolla, podle níž
stvořil svůj proslulý fantaskní svět.
Když se matčin stav zhorší, nemůže Alyssa už svoje dědictví dál popírat a zjistí, že na těch fascinujících pohádkách, které zná z dětství, je pravdy víc, než by se mohlo zdát. Vydá se na útěk, který zavinila už kdysi dávno právě Alice. Trhlinou v zrcadle se dostane do Říše divů, jež je mnohem ponuřejší, než jak ji zná z knížek, a stáhne s sebou i svého nejlepšího kamaráda a tajnou lásku Zacha. Na druhé straně už na ně čeká podezřelý, ale svůdný Morpheus a provází je při jejich hledání. Ale dá se mu opravdu věřit?
Připravte se na příběh ze skutečné Říše divů!
Autorka A. G. Howard túto knihu napísala počas jej práce v knižnici. Vždy ju zaujímalo, čo by sa stalo, keby Alica vyrástla. Preto sa Alica v Krajine zázrakov so svojou ľahkou podivnosťou stala predlohou pre jej knihu Šepotání, ktorá by mala byť tak trochu temnejšou a šialenejšou poctou Carrollovi.
Na knihu som sa naozaj veľmi tešila. Hneď ako som si prečítala, že to súvisí s Krajinou zázrakov musela som si knihu prečítať. Počas čítania však akosi zo mňa to nadšenie opadalo. Viem, že príbeh je z Ríše divov ale to nie je zrejme dôvod prečo mi kniha prišla divná. Divne napísaná. Občas som sa strácala v deji. Niekedy som nevedela čo sa vlastne deje alebo mi to prišlo, že autorka tak trošku fetovala a posledné tri strany boli zbuchnuté počas feťáckej eufórie a bolo tam splietané jedno cez druhé. Takisto mi aj prišlo veľmi divné ako sú hlavné postavy, Zach a Alyssa, vyrovnané s týmito podivnosťami. Alyssa si najskôr nahovára, že to, že počuje šepotanie hmyzu je hlúposť, a potom zrazu je úplne vyrovnaná so všetkým. Akoby tam nenastal žiaden prechod medzi tým ako postupne začala prijímať rôzne fakty (alebo sú to fikcie?). Alyssa má v knihe flashbacky z minulosti alebo teda z jej snov, ale tie flashbacky autorka podala tak veľmi zle, že to absolútne nepôsobilo na mňa dobre a niekedy boli v tom deji strašne odveci a rozhádzané. Zach ako mužská postava - bola som spokojná. Ale viete, dostanete sa do úplne trafenej ríše s dákymi zmutovanými zvieratkami a on to prijme ako keby sa nič nestalo. Veď je bežné, že človek prejde zrkadlom a ocitne sa v ríši, ktorú kedysi navštívila "ozajstná" Alica. Autorka sa podľa mňa málo vyhrala s touto ríšou. Veľmi fádne a nezáživné opisy bizardností.
Možno ešte taká malá rada pre slovenských čitateľov. Pokiaľ ste Alicu, či tú animovanú alebo tú od Burtona, nevideli v češtine, alebo teda poprípade nečítali, napravte to ešte pred prečítaním knihy. Pretože keď sa spomenie Pentlochňap napr. nebudete mať šajnu čo alebo kto to je. Pentlochňapa som si vedela predstaviť práve vďaka Burtonovmu filmu.
Napíšem tu však veľké ALE, ktorým by som chcela upozorniť aj na pozitíva. Od tej trinástej kapitoly som sa konečne dokázala vžiť aspoň trošku do situácií, ktoré prežívala Alyssa. Myslím si však, že po trinástej kapitole je to dosť neskoro. Napriek tomu ma dej začal viac baviť a boli situácie keď som knihu neodkladala bokom. Vzťah medzi Alyssou a Zachom sa mi páčil, pretože pôsobil tak nie príliš romanticky a pritom ochranársky, ako keď sa chráni brat a sestra. Takisto oceňujem to, že autorka nekopírovala všetky postavy z pôvodného príbehu a vymyslela si nové, hlavne tie v Ríši divov. Stále si však trvám na svojom, že Alyssa je tak trošku hlúpa a naivná. Ako keby si nevie uvedomiť čo je správne alebo sa nevie rozhodovať sama za seba. Stále počúva tých druhých a nie svoj vnútorný hlas. Bude to zrejme tým, že Alyssa zrejme ani žiaden vnútorný hlas nemá. Všetko jej musíte strčiť takmer pod nos. Hovoriť jej v hádankách aby jej to ako tak trklo akože samej od seba.
Táto kniha je výnimočná tým, že písmo je zelené. Avšak pri dlhšom čítaní sa mi už aj tak zdalo, že je čierne takže kľudne mohlo zostať aj čierne. Tak či tak je to však zaujímavé a ešte som sa s tým aspoň ja, nestretla.
Napriek mojej kritike, knihu odporúčam každému kto sa nebojí čítať aj niečo naozaj podivné a každému komu je Wonderland naozaj blízky. Mne sa to možno až tak nepáčilo ale to neznamená, že sa musíte tým riadiť i vy. A neznamená to ani to, že ďalšie diely budú ešte horšie. Práve naopak, ja verím, že po tomto diele nastane zlepšenie. Ostáva mi iba veriť a tešiť sa teda na české pokračovanie.

Když se matčin stav zhorší, nemůže Alyssa už svoje dědictví dál popírat a zjistí, že na těch fascinujících pohádkách, které zná z dětství, je pravdy víc, než by se mohlo zdát. Vydá se na útěk, který zavinila už kdysi dávno právě Alice. Trhlinou v zrcadle se dostane do Říše divů, jež je mnohem ponuřejší, než jak ji zná z knížek, a stáhne s sebou i svého nejlepšího kamaráda a tajnou lásku Zacha. Na druhé straně už na ně čeká podezřelý, ale svůdný Morpheus a provází je při jejich hledání. Ale dá se mu opravdu věřit?
Připravte se na příběh ze skutečné Říše divů!
Autorka A. G. Howard túto knihu napísala počas jej práce v knižnici. Vždy ju zaujímalo, čo by sa stalo, keby Alica vyrástla. Preto sa Alica v Krajine zázrakov so svojou ľahkou podivnosťou stala predlohou pre jej knihu Šepotání, ktorá by mala byť tak trochu temnejšou a šialenejšou poctou Carrollovi.
Príbeh zo skutočnej
Ríše divov.
Na knihu som sa naozaj veľmi tešila. Hneď ako som si prečítala, že to súvisí s Krajinou zázrakov musela som si knihu prečítať. Počas čítania však akosi zo mňa to nadšenie opadalo. Viem, že príbeh je z Ríše divov ale to nie je zrejme dôvod prečo mi kniha prišla divná. Divne napísaná. Občas som sa strácala v deji. Niekedy som nevedela čo sa vlastne deje alebo mi to prišlo, že autorka tak trošku fetovala a posledné tri strany boli zbuchnuté počas feťáckej eufórie a bolo tam splietané jedno cez druhé. Takisto mi aj prišlo veľmi divné ako sú hlavné postavy, Zach a Alyssa, vyrovnané s týmito podivnosťami. Alyssa si najskôr nahovára, že to, že počuje šepotanie hmyzu je hlúposť, a potom zrazu je úplne vyrovnaná so všetkým. Akoby tam nenastal žiaden prechod medzi tým ako postupne začala prijímať rôzne fakty (alebo sú to fikcie?). Alyssa má v knihe flashbacky z minulosti alebo teda z jej snov, ale tie flashbacky autorka podala tak veľmi zle, že to absolútne nepôsobilo na mňa dobre a niekedy boli v tom deji strašne odveci a rozhádzané. Zach ako mužská postava - bola som spokojná. Ale viete, dostanete sa do úplne trafenej ríše s dákymi zmutovanými zvieratkami a on to prijme ako keby sa nič nestalo. Veď je bežné, že človek prejde zrkadlom a ocitne sa v ríši, ktorú kedysi navštívila "ozajstná" Alica. Autorka sa podľa mňa málo vyhrala s touto ríšou. Veľmi fádne a nezáživné opisy bizardností.
Kopretiny ukrývají
poklad.
Napíšem tu však veľké ALE, ktorým by som chcela upozorniť aj na pozitíva. Od tej trinástej kapitoly som sa konečne dokázala vžiť aspoň trošku do situácií, ktoré prežívala Alyssa. Myslím si však, že po trinástej kapitole je to dosť neskoro. Napriek tomu ma dej začal viac baviť a boli situácie keď som knihu neodkladala bokom. Vzťah medzi Alyssou a Zachom sa mi páčil, pretože pôsobil tak nie príliš romanticky a pritom ochranársky, ako keď sa chráni brat a sestra. Takisto oceňujem to, že autorka nekopírovala všetky postavy z pôvodného príbehu a vymyslela si nové, hlavne tie v Ríši divov. Stále si však trvám na svojom, že Alyssa je tak trošku hlúpa a naivná. Ako keby si nevie uvedomiť čo je správne alebo sa nevie rozhodovať sama za seba. Stále počúva tých druhých a nie svoj vnútorný hlas. Bude to zrejme tým, že Alyssa zrejme ani žiaden vnútorný hlas nemá. Všetko jej musíte strčiť takmer pod nos. Hovoriť jej v hádankách aby jej to ako tak trklo akože samej od seba.
Táto kniha je výnimočná tým, že písmo je zelené. Avšak pri dlhšom čítaní sa mi už aj tak zdalo, že je čierne takže kľudne mohlo zostať aj čierne. Tak či tak je to však zaujímavé a ešte som sa s tým aspoň ja, nestretla.
Napriek mojej kritike, knihu odporúčam každému kto sa nebojí čítať aj niečo naozaj podivné a každému komu je Wonderland naozaj blízky. Mne sa to možno až tak nepáčilo ale to neznamená, že sa musíte tým riadiť i vy. A neznamená to ani to, že ďalšie diely budú ešte horšie. Práve naopak, ja verím, že po tomto diele nastane zlepšenie. Ostáva mi iba veriť a tešiť sa teda na české pokračovanie.
Informácie o knihe:
Originálny názov: Splintered
Počet strán: 376
Väzba: pevná
Jazyk: český
Rok vydania: 2015
Hodnotenie
To dievča na obálke vyzerá, akoby mojej spolužiačke z oka vypadla :D
OdpovedaťOdstrániťS kúpou tejto knižky som už minule váhala, no teraz váham ešte viac, aj keď Alicu ako takú zbožňujem.
Tak ti napíšem, premysli si to :D
OdstrániťJežiš, to že je to s Wonderlandom ma tak navnadilo a teraz som taká neistá, ale určite nič nepokazím tým, že ju začnem čítať. Ja by som ani veľmi neriešila, že som sa v tom stratila, ale strašne mi vadí, keď hlavná ženská postava (ešte keď je to rodina Alice) je hlúpa a taká málo samostatná. Nehovorím, že ja som nejako extrémne samostatná, ale ak niekto zvláda to šepotanie v hlave, mohla by byť viac priebojná. Tiež mi asi bude ľúto, že tam nie sú veľkolepé a záživné opisy všetkých tých podivností, ale uvidíme.... A snáď sa Wonderland v EAH podarí lepšie... :)
OdpovedaťOdstrániťTak možno ty budeš Alyssu vnímať inak :) mne prišla jednoducho taká, že jej všetko treba strčiť pod nos.
OdstrániťA určite tým nič nepokazíš ak skúsiš. Možno teba nadchne viac.
Myslím si že námet to nie je zlý ale len zrejme zle podaný. Ale recenzia inak fajn na to že si nebola s tým moc spokojná. :) :)
OdpovedaťOdstrániťTak námet určite nebol zlý :)
OdstrániťĎakujem.
Hm vyzerá to zaujímavo ale z tvojho písania to asi zase dáky knižný trhák nebude :D ale ak na knihu narazím určite vyskúšam.
OdpovedaťOdstrániť